Prečo váš thajský kolega vždy povie „dobre“ a potom už sa nič nedialo?

Stretli ste sa už s podobnou situáciou?

Nadšene ste svojmu thajskému kolegovi alebo obchodnému partnerovi predstavili návrh, druhá strana sa usmiala, prikývla a zdvorilo povedala „dobre“ (ครับ/ค่ะ, krap/ka). Pomysleli ste si: „Skvelé, vec je vybavená!“

Výsledok? Uplynulo niekoľko dní a projekt sa nikam nepohol. Spýtali ste sa znova a druhá strana sa stále usmievala s nevinným výrazom. Začali ste pochybovať o zmysle života: „Odbíjajú ma? Alebo mi vôbec nerozumeli?“

Neponáhľajte sa s unáhlenými závermi. Možno ste nenarazili na „nespoľahlivých“ zamestnancov, ale skôr ste sa nedokázali naladiť na správny „kultúrny kanál“.

Skutočný kód komunikácie sa skrýva mimo jazyka

Často si myslíme, že ak sa naučíme cudzí jazyk, získame univerzálny kľúč ku komunikácii. Avšak popredný interkultúrny konzultant sa podelil o postreh: Jazyk je len povrch komunikácie, skutočný kód sa skrýva v kultúre.

Predstavte si, že komunikácia je ako počúvanie rádia.

Máte špičkový rádioprijímač (vaše jazykové schopnosti), ktorý dokáže prijímať rôzne signály (slová a vety). Ale ak neviete, na akom „kanáli“ druhá strana vysiela, vždy budete počuť len šumenie, alebo si to úplne zle vysvetlíte.

V Thajsku sa tento kľúčový kultúrny kanál nazýva „เกรงใจ“ (Kreng Jai).

Toto slovo sa ťažko prekladá priamo, spája v sebe viacero významov, ako napríklad „ohľaduplnosť, zdvorilosť, nechcieť niekoho obťažovať, rešpekt“. V tejto kultúrnej atmosfére sa priame odmietnutie alebo vyjadrenie nesúhlasu považuje za veľmi neslušné, ba dokonca agresívne správanie.

Keď teda váš thajský kolega povie „dobre“ (krap/ka), na ich „Kreng Jai“ kanáli to v skutočnosti znamená:

„Počul som, prijal som vašu správu.“ (To však neznamená, že súhlasím)
„Nechcem, aby ste stratili tvár, takže vám odpoviem najprv zdvorilo.“ (Čo sa týka toho, či sa to dá urobiť, musím si to ešte premyslieť)
„Mám určité obavy, ale teraz nie je vhodné ich priamo vysloviť.“

Vidíte? To, čo ste si mysleli, že je „Áno“, je v skutočnosti len „Správa prijatá“. Hoci hovoríte očividne rovnakým jazykom, akoby ste žili v dvoch paralelných svetoch.

Ako sa naladiť na správny „kultúrny kanál“?

Ako teda prelomíte toto „zdvorilé mlčanie“ a vypočujete si skutočné myšlienky? Tento konzultant sa podelil o prípad, ktorý riešil pre veľkú leteckú spoločnosť.

Zahraniční manažéri tejto spoločnosti sa stretli s rovnakým problémom: opakovane zdôrazňovali „dvere mojej kancelárie sú vždy otvorené“, no miestni zamestnanci nikdy aktívne neposkytovali spätnú väzbu k problémom. Manažéri si mysleli, že zamestnanci nemajú ochotu komunikovať.

Konzultant však priamo a trefne poukázal: „Problém nie je v zamestnancoch, ale v spôsobe komunikácie.“

Pre zamestnancov hlboko ovplyvnených kultúrou „Kreng Jai“, priamo vstúpiť do kancelárie šéfa a „predniesť návrhy“ je obrovské riziko. Obávajú sa, že by šéfa zahanbili, a tiež sa boja, že si narobia problémy.

Preto konzultant vytvoril anonymný kanál spätnej väzby. Zamestnanci mohli prostredníctvom tejto bezpečnej „dutiny stromu“ (dôverného miesta) nahlásiť akékoľvek problémy, obavy alebo návrhy. Po zozbieraní a usporiadaní ich konzultant jednotne predložil manažmentu.

A výsledok? Spätná väzba sa valila ako príliv. Problémy, ktoré boli kedysi zakryté „mlčaním“, jeden po druhom vyplávali na povrch.

Tento príbeh nám hovorí o troch jednoduchých technikách ladenia frekvencie:

Naučte sa „počúvať“ ticho. V thajskej kultúre nie sú ticho a váhanie znakom „žiadnych nápadov“, ale silným signálom, ktorý znamená: „Tu je problém, ktorý si vyžaduje vašu pozornosť a riešenie.“ Keď je druhá strana ticho, nemali by ste na ňu naliehať, ale namiesto toho vytvoriť bezpečnejšie prostredie a jemnejším spôsobom pochopiť ich obavy.
Vytvorte bezpečné „dôverné miesto“. Namiesto toho, aby ste od zamestnancov požadovali, aby boli „odvážnejší“, radšej im postavte bezpečný most. Či už ide o anonymnú schránku, alebo určeného sprostredkovateľa, kľúčové je, aby cítili, že vyjadrenie ich skutočných myšlienok je „bez rizika“.
Nespoliehajte sa len na jeden zdroj informácií. Ak sa o situácii dozvedáte len prostredníctvom svojho prekladateľa alebo sekretárky, informácie, ktoré dostanete, môžu byť „filtrované“ a „skrášlené“. Choďte aktívne von, nadviažte kontakty s ľuďmi na rôznych úrovniach a z rôznych oddelení a poskladajte si kompletný obraz. Toto je skutočný spôsob, ako pochopiť trh, a nie žiť v informačnej bubline.

Jazyk je štart, spojenie je cieľ

Koniec koncov, konečným cieľom učenia sa jazyka nie je len pridať ďalší riadok zručností do životopisu, ale nadviazať skutočné a hlboké spojenie s ľuďmi z iného sveta.

Ovládanie slovnej zásoby a gramatiky je ako naučiť sa iba písať na klávesnici, ale nevedieť, ako sa pripojiť na internet. Pochopenie kultúry je však to, čo vám pomôže pripojiť sa na internet a uvidieť široký svet, je to tá sieťová linka.

Samozrejme, predtým, než sa ponoríme hlboko do každej kultúry, potrebujeme nástroj na začatie prvého rozhovoru. V minulosti bola najväčšou prekážkou jazyková bariéra, ale dnes, inteligentné chatovacie aplikácie ako Intent, ktoré majú zabudovanú silnú AI prekladovú funkciu, vám umožňujú ľahko začať konverzovať s ľuďmi kdekoľvek na svete. Prelamuje pre vás počiatočnú jazykovú bariéru a dáva vám príležitosť nadviazať širšie kontakty a osobne pocítiť kultúrne detaily, ktoré sa nedajú naučiť z kníh.

Nabudúce, keď sa budete pripravovať na vstup na nový trh alebo spolupracovať s partnermi z rôznych kultúrnych prostredí, pamätajte si:

Nepýtajte sa len „Čo povedali?“, ale skôr „Čo nepovedali?“ Keď dokážete počuť jazyk za tichom, ovládate skutočné umenie interkultúrnej komunikácie.