Prečo tvojim prekladom vždy niečo chýba?

Už si niekedy zažil/a niečo podobné?

Vidíš skvelú anglickú vetu, chceš ju preložiť priateľovi, ale keď ju vyslovíš, máš pocit, že "nemá tú správnu chuť". Alebo sa rozprávaš s cudzincom cez prekladač a jeho odpovede ťa vždy zanechajú zmäteného/zmätenú, máš pocit, že sú tam skryté významy.

Často si myslíme, že preklad je len o tom, ako vymeniť slová z jazyka A za slová z jazyka B, ako pri skladaní stavebnice – stačí nájsť správne ekvivalenty. Výsledkom však často býva, že poskladáme „zvláštny hybrid“ – každé slovo je síce správne, ale spolu to znie strnulo, zvláštne, ba dokonca to úplne prekrúti pôvodný zmysel.

Kde je problém?

Lebo dobrý preklad nie je o „výmenách slov“, ale o „varení“.

Prestaň byť „vyhľadávačom v slovníku“, buď „šéfkuchár“

Predstav si, že máš v ruke recept. V recepte je napísané: soľ, cukor, sójová omáčka, ocot.

Čo urobí kuchár začiatočník? Prísne podľa gramáže nasype všetky ingrediencie naraz do hrnca. A výsledok? Možno vytvorí „strašidelné jedlo“ s divnou chuťou.

A čo urobí skutočný šéfkuchár? Najprv sa zamyslí: Aké jedlo dnes budem variť? Bude to sladkokyslá bravčová panenka, alebo slano-lahodné dusené bravčové mäso? Pre koho je toto jedlo? Pre Kantóncov, ktorí majú radi jemné chute, alebo pre S‘čuančanov, ktorí „bez pikantného ani ranu“?

Pozri, rovnaké ingrediencie (slová) sa v rôznych jedlách (kontextoch) používajú úplne odlišne, čo sa týka spôsobu, množstva aj poradia, v akom sa pridávajú do hrnca.

S jazykom je to rovnako.

Tie strnulé preklady, ktorým „niečo chýba“, sú ako ten začiatočník, čo len „sype ingrediencie“. Skutočne dobrá komunikácia si však vyžaduje „myslenie šéfkuchára“.

Tri tajomstvá „šéfkuchára“

1. Najprv si pozri „jedálny lístok“, potom urči „spôsob prípravy“ (Rozlišuj príležitosti)

Nebudeš predsa pripravovať obyčajné domáce raňajky s technikami, ktoré sa používajú na michelinské menu. Rovnako aj preklad serióznej právnej zmluvy a preklad vtipu medzi priateľmi si vyžaduje úplne iné „načasovanie a presnosť“ a „dochucovanie“.

• Právna zmluva: Vyžaduje si presnosť a prísnosť, každé slovo musí byť jednoznačné. Je to ako komplikované štátne banketové jedlo, kde sa nesmie spraviť ani tá najmenšia chyba.
• Romány a poézia: Snažia sa o atmosféru a krásu, potrebujú honosné slová a šikovný rytmus. Je to ako delikátny dezert, ktorý musí byť nielen chutný, ale aj vizuálne príťažlivý.
• Bežná konverzácia: Dôležitá je priateľskosť, prirodzenosť a autentickosť. Je to ako miska horúcej domácej polievky, kde ide o pocit pohodlia a tepla.

Predtým než preložíš alebo prehovoríš, opýtaj sa sám seba: Aké „jedlo“ to vlastne pripravujem? Je to formálna hostina, alebo uvoľnený popoludňajší čaj? Keď si toto ujasníš, máš polovicu úspechu za sebou.

2. Ochutnaj „chuť“, nepozeraj len na „ingrediencie“ (Rozumej nevypovedanému významu)

Mnohé výrazy sa doslovne a skutočne môžu líšiť na míle.

Napríklad anglické „Break a leg!“ (zlomiť nohu) znie v doslovnom preklade ako kliatba. Ale jeho skutočný význam je „Veľa šťastia pri vystúpení!“. Je to ako „olej“ v čínskej kuchyni – v slove „jiayou“ (pridaj olej/do toho!) nemá s jedlým olejom nič spoločné.

To sú jedinečné „príchute“ jazyka. Ak sa budeš pozerať len na „zoznam ingrediencií“ (jednotlivé slová), nikdy neochutnáš skutočnú chuť tohto jedla. Majstri komunikácie sa nespoliehajú na doslovný preklad, ale na „chuťový zmysel“, vďaka ktorému rozumejú emóciám a zámerom druhej strany.

3. Nenechaj, aby sa jazyk stal „prekážkou“ komunikácie

Väčšina z nás nie je „majster kuchár“ jazyka, a tak sa pri medzikultúrnej komunikácii ľahko pomýlime pri „varení“. Chceme nadviazať úprimné kontakty s ľuďmi z celého sveta, zdieľať myšlienky, a nielen si vymieňať chladné slová.

Potrebujeme inteligentného pomocníka, ktorý rozumie „ingredienciám“ aj „vareniu“.

Presne toto je zmyslom nástrojov ako Lingogram. Nie je to len prekladač, je to skôr „AI komunikačný šéfkuchár“, ktorý ti rozumie. Jeho vstavaný AI preklad ti pomôže pochopiť kultúrne pozadie a kontext rôznych jazykov a zachytiť tie „ťažko uchopiteľné nuansy“, ktoré sa dajú len tušiť.

S Intentom, keď sa rozprávaš s priateľmi, klientmi alebo partnermi, ti pomôže tvoje „bežné reči“ vyjadriť autentickým a prirodzeným spôsobom, takže sa druhá strana bude cítiť, akoby sa rozprávala s miestnym. Pomáha ti prelomiť nielen jazykovú bariéru, ale aj prekážky medzi srdcami.

Nabudúce, keď sa budeš chcieť spojiť s niekým na druhom konci sveta, pamätaj:

Už sa neuspokojuj s tým, že si len „nosičom slov“. Skús myslieť, cítiť a tvoriť ako šéfkuchár.

Skutočná komunikácia nie je o tom, aby druhá strana pochopila tvoje „slová“, ale aby cítila tvoje „srdce“. V tom spočíva skutočné kúzlo prekonávania jazykových bariér a spájania sveta.