Ako „zomrela“ latinčina, kedysi „univerzálny jazyk“ sveta? Prekvapivá odpoveď

Často máme pocit, že angličtina je všadeprítomná, akoby sa ju musel učiť celý svet. Ale zamysleli ste sa niekedy nad tým, či v histórii existoval iný jazyk, ktorý by bol taký rozšírený a vplyvný ako dnes angličtina?

Samozrejme, že áno. Bola to latinčina.

Počas takmer dvoch tisícročí bola latinčina úradným jazykom Rímskej ríše, jazykom vedy, práva, literatúry a diplomacie v Európe. Jej postavenie bolo oveľa významnejšie než postavenie angličtiny dnes.

Je však zvláštne, že dnes, okrem náboženských obradov vo Vatikáne, takmer nikoho nepočujete hovoriť po latinsky.

Kam sa teda tento kedysi taký mocný jazyk podel? Kto ho „zabil“?

Zánik jazyka sa viac podobá odovzdávaniu rodinného receptu

Neunáhlite sa so závermi. Zánik jazyka nie je ako prípad vraždy, skôr sa podobá príbehu o odovzdávaní rodinného receptu.

Predstavte si váženú babičku, ktorá mala tajný recept na lahodnú polievku s jedinečnou chuťou. Tento recept naučila všetky deti v rodine. Kým babička žila, všetci dôsledne dodržiavali jej metódu varenia polievky a chuť bola vždy úplne rovnaká.

Neskôr babička zomrela. Deti sa rozišli do rôznych kútov sveta a usadili sa v iných mestách.

• Dieťa žijúce pri mori si myslelo, že pridanie morských plodov spraví polievku chutnejšou.
• Dieťa, ktoré sa presťahovalo do vnútrozemia, zistilo, že pridanie miestnych húb a zemiakov spraví polievku sýtejšou.
• Dieťa, ktoré sa usadilo v trópoch, pridalo do polievky štipľavé koreniny, aby bola pikantnejšia.

O niekoľko generácií sa chuť a spôsob prípravy týchto „vylepšených“ polievok výrazne odlišovali od babičkinho pôvodného receptu. Každá z nich sa vyvinula nezávisle a stala sa jedinečnou „francúzskou polievkou z morských plodov“, „talianskou hubovou polievkou“ a „španielskou bohatou polievkou“.

Všetky pochádzali z babičkinho receptu, ale tú pôvodnú „babičkinu polievku“ už nikto nikdy nepripravil. Existovala už len v tej starej kuchárke.

Teraz už rozumiete?

Latinčina „nezomrela“, len „sa pretransformovala“ do mnohých podôb

Tento príbeh je osudom latinčiny.

Tá „babička“ bola kedysi nesmierne mocná Rímska ríša. A tá „tajná lahodná polievka“ bola latinčina.

Keď bol „hlava rodiny“ – Rímska ríša – ešte nažive, od Španielska po Rumunsko všetci hovorili a písali jednotnou, štandardizovanou latinčinou.

Ale keď sa impérium zrútilo a centrálna autorita zmizla, „deti“ – teda predkovia dnešného Francúzska, Španielska, Talianska a ďalších – začali „vylepšovať“ túto jazykovú polievku po svojom.

Na základe svojich miestnych prízvukov a zvykov, a po začlenení slovnej zásoby z iných národov (napríklad francúzština začlenila germánske jazyky, španielčina absorbovala arabčinu), vykonali „lokalizovanú transformáciu“ latinčiny.

Postupne sa tieto „polievky s novými príchuťami“ – teda dnešná francúzština, španielčina, taliančina, portugalčina a rumunčina – stále viac líšili od pôvodnej latinčiny a nakoniec sa stali úplne novými, nezávislými jazykmi.

Takže latinčinu nikto „nezabil“. Nezomrela, ale „pretransformovala“ sa do mnohých nových jazykov. Vyvinula sa, diferencovala sa, rovnako ako babičkina polievka, a pokračovala v nových formách v dome každého dieťaťa.

Čo je teda tá „klasická latinčina“, ktorú dnes vidíme v knihách a ktorú sa musíme pracne učiť?

Je to ako tá „rodinná kuchárka“ zamknutá v zásuvke – zaznamenala najštandardnejší, najelegantnejší spôsob varenia v určitom momente, ale stuhla, prestala sa meniť a stala sa „živou fosíliou“. Samotný jazyk však medzitým naďalej rástol a plynul medzi ľuďmi.

Jazyk je živý, komunikácia je večná

Tento príbeh nám hovorí hlbokú pravdu: Jazyk je živý, rovnako ako život sám, vždy v prúde a zmene.

Dnešná zdanlivo nezničiteľná jazyková hegemónia môže byť v dlhom toku dejín len prechodným trendom.

Hoci vývoj latinčiny vytvoril bohatú a rozmanitú európsku kultúru, zároveň vybudoval bariéry v komunikácii. „Potomkovia“ hovoriaci po španielsky už nerozumejú svojim „príbuzným“ hovoriacim po taliansky.

Tento „sladký problém“ je dnes ešte rozšírenejší, keďže na svete existujú stovky tisíc jazykov. Našťastie žijeme v dobe, keď môžeme tieto bariéry prekonať pomocou technológie. Napríklad nástroj ako Lingogram so svojou vstavanou prekladovou AI vám umožní ľahko komunikovať s ľuďmi z ktoréhokoľvek kúta sveta, bez ohľadu na to, ako odlišne sa vyvinuli ich jazykové „recepty“.

Vývoj jazyka je svedectvom prúdu dejín a ľudskej tvorivosti. Nabudúce, keď sa stretnete s cudzím jazykom, skúste si ho predstaviť ako jedinečne ochutené „miestne jedlo“. Nie je to prekážka, ale okno do nového sveta.

A s dobrými nástrojmi bude otvorenie tohto okna oveľa jednoduchšie, než si myslíte.