16 rokov – ste dostatočne zrelí na to, aby ste rozhodovali o budúcnosti krajiny? V Nemecku sa už pre to vedú búrlivé diskusie.

Mali ste už niekedy takýto pocit?

Dospelí sa vždy pri jedle bavia o „veľkých veciach“ – o cenách nehnuteľností, politike, medzinárodných vzťahoch. Zatiaľ čo vy, ako mladý človek, máte v hlave nespočetné množstvo myšlienok – napríklad úzkosť z environmentálnych problémov, nespokojnosť so vzdelávacím systémom –, ale akonáhle prehovoríte, vždy sa dočkáte vety: „Si ešte príliš mladý/mladá, nerozumieš tomu.“

Akoby existovala neviditeľná čiara, ktorá určuje hranice medzi „dospelými“ a „deťmi“. Na tejto strane čiary nemáte právo sa miešať; na druhej strane sú samozrejme tí, ktorí rozhodujú.

Takže, kde by sa mala táto čiara vlastne viesť? Je to 18 rokov, 20 rokov, alebo... 16 rokov?

V Nemecku sa v poslednej dobe vášnivo diskutuje o tom, či by sa mal volebný vek znížiť z 18 na 16 rokov.

Spor o „rodinný kľúč“

Krajinu si môžeme predstaviť ako jednu veľkú rodinu a volebné právo ako „rodinný kľúč“.

V minulosti držali tento kľúč len „rodičia“ (starší občania). Rozhodovali o všetkom v dome: o štýle dekorácie (urbanistické plánovanie), o výdavkoch na vodu a elektrinu (verejný rozpočet), dokonca aj o tom, na koľko stupňov má byť nastavená klimatizácia (environmentálna politika).

„Deti“ (mladšia generácia), hoci v tomto dome tiež žili a mali v ňom žiť desiatky rokov, kľúč nemali. Museli pasívne akceptovať rozhodnutia rodičov.

Ale teraz „deti“ už to takto nechcú.

Globálni mladí ľudia, na čele s ekologickou aktivistkou Gretou Thunbergovou, svojimi činmi dokázali, ako veľmi im záleží na budúcnosti „domu“. Vyšli do ulíc, aby volali po pozornosti k zmene klímy – veď ak sa „dom“ v budúcnosti stane čoraz teplejším kvôli rozhodnutiam dospelých, najviac trpieť budú tí, ktorí v ňom budú žiť najdlhšie.

Prieskum z roku 2019 ukázal, že viac ako 40 % mladých Nemcov sa o politiku „veľmi zaujíma“. Už nie sú generáciou politicky apatických.

Preto niektorí osvietení „rodičia“ (napríklad nemeckí Zelení, Sociálni demokrati) navrhli: „Čo tak, ak dáme kľúč aj 16-ročným deťom? Keďže sa takto starajú o náš domov, mali by mať slovo.“

Tento návrh okamžite na „rodinnom stretnutí“ vyvolal búrlivú diskusiu.

Opozícia, „rodičia“ plní obáv, hovorí: „16 rokov? Naozaj si to premysleli? Nedajú sa oklamať? Budú myslieť len na párty (nezodpovedné hlasovanie) a narobia v dome neporiadok?“

Neznie to povedome? Je to presne vylepšená verzia „Si ešte príliš mladý/mladá, nerozumieš tomu.“

Právo rozhodovať o budúcnosti nikdy nebolo samozrejmosťou

Zaujímavé je, že v histórii sa štandard toho, „kto má nárok na kľúč“, neustále menil.

V Nemeckej ríši v 19. storočí mali volebné právo len muži starší ako 25 rokov, čo predstavovalo iba 20 % celkovej populácie. Neskôr si toto právo vybojovali aj ženy. A ešte neskôr, v roku 1970, bol volebný vek znížený z 20 na 18 rokov.

Vidíte, takzvaná „zrelosť“ nikdy nebola pevným fyziologickým štandardom, ale neustále sa vyvíjajúcim spoločenským konsenzom.

Expert na demokraciu výstižne poznamenal: „Otázka volebného práva je v podstate bojom o moc.“

Tie politické strany, ktoré podporujú zníženie veku, samozrejme dúfajú, že získajú hlasy mladých ľudí. Ale hlbší význam spočíva v tom, že keď spoločnosť začne diskutovať o tom, „či dať 16-ročným volebné právo“, v skutočnosti opäť prehodnocuje zásadnejšiu otázku:

Dôverujeme vôbec našej ďalšej generácii?

Namiesto otázky „Si pripravený/pripravená?“, radšej mu dajme zodpovednosť, aby sa pripravil.

Vráťme sa k metafore „rodinného kľúča“.

Obávame sa, že 16-ročné deti zneužijú kľúč, keď ho dostanú. Premýšľali sme však niekedy o inej možnosti?

Práve preto, že ste mu dali kľúč, začne sa skutočne učiť, ako prevziať zodpovednosť „člena rodiny“.

Keď vie, že jeho hlas môže ovplyvniť prostredie komunity a zdroje školy, bude mať väčšiu motiváciu dozvedieť sa o týchto témach, premýšľať a posudzovať. Právo rodí zodpovednosť. Dôvera je sama osebe najlepším vzdelaním.

Takže kľúčom k problému možno nie je to, či sú 16-roční dostatočne zrelí, ale to, či sme ochotní pomôcť im stať sa zrelšími tým, že im udelíme práva.

Táto diskusia, ktorá sa odohráva v Nemecku, je v skutočnosti témou, ktorej čelí celý svet. Netýka sa len jedného hlasovacieho lístka, ale aj toho, ako vnímame budúcnosť a ako kráčame ruka v ruke s mladými ľuďmi, ktorí ju tvoria.

A v tejto globalizovanej dobe sa stalo pochopenie vzdialených hlasov a zapojenie sa do svetových diskusií dôležitejším ako kedykoľvek predtým. Našťastie, technológia búra bariéry. Napríklad chatovacie nástroje s integrovaným prekladom AI, ako je Intent, vám umožňujú ľahko komunikovať s priateľmi po celom svete, či už ide o diskusiu o volebnom práve v Nemecku, alebo o zdieľanie vašich názorov na budúcnosť.

Koniec koncov, budúcnosť nepatrí len jednej krajine alebo jednej generácii. Keď si navzájom rozumiete, tento svet sa skutočne stane naším spoločným domovom.