Prečo pri rozprávaní vždy považujeme „ho“ za predvolenú možnosť?
Nemali ste niekedy pocit, že tento svet, akoby nebol šitý na mieru pre vás?
Predstavte si, že ste ľavák, no všetky nožnice, stoly, otvárače na konzervy, dokonca aj myši na svete, sú navrhnuté pre pravákov. Samozrejme, môžete ich používať, no vždy sa cítite trochu nešikovne, nesvojpomocne. Cítite sa ako „výnimka“, ktorá sa musí prispôsobiť „predvolenému“ pravidlu.
V skutočnosti, jazyk, ktorý denne používame, je ako tento svet navrhnutý pre pravákov.
Má neviditeľné „predvolené nastavenia“.
„Továrenské nastavenia“ jazyka sú trochu staré
Zamyslite sa, keď spomenieme slová ako „lekár“, „právnik“, „spisovateľ“, „programátor“, aký obraz sa vám v mysli vybaví ako prvý – mužský alebo ženský?
Vo väčšine prípadov automaticky predpokladáme, že je to muž. Ak ide o ženu, často musíme špeciálne pridať slovo „žena“, napríklad „žena lekárka“, „žena programátorka“.
Naopak, zriedkakedy povieme „muž zdravotná sestra“ alebo „muž tajomník“, pretože v týchto oblastiach sa predvolený obraz opäť zmenil na ženský.
Prečo je to tak?
Nejde o žiadnu konšpiráciu, ale jednoducho o to, že náš jazyk je veľmi starý systém, ktorého „továrenské nastavenia“ sa formovali pred stovkami alebo dokonca tisíckami rokov. V tých časoch bolo spoločenské rozdelenie úloh veľmi jasné a väčšinu verejných rolí zastávali muži. Jazyk si teda „muža“ nastavil ako „predvolenú možnosť“ na opis ľudských povolaní a identít.
„On“ nielenže predstavuje mužov, ale často sa používa aj na označenie osoby s neznámym pohlavím. Akoby v systéme bolo človek = on. A „ona“ sa stala „možnosťou B“, ktorú treba špeciálne označiť.
Je to ako tie nožnice navrhnuté len pre pravákov – nie je to zámerné vylúčenie nikoho, no naozaj to spôsobuje, že sa druhá polovica ľudí cíti „neštandardne“ a „potrebuje byť dodatočne vysvetlená“.
Jazyk nielen opisuje svet, ale ho aj formuje
Možno si poviete: „Je to len zvyk, je to až také dôležité?“
Je to veľmi dôležité. Pretože jazyk nie je len nástrojom komunikácie, ale ticho formuje aj naše myslenie. Aké slová používame, to určuje, aký svet dokážeme vidieť.
Ak v našom jazyku slová, ktoré predstavujú silu, múdrosť a autoritu, vždy predvolene smerujú k mužom, potom podvedome budeme tieto vlastnosti viac spájať s mužmi. Úspechy a existencia žien sa potom stávajú nejasnými, ba až „neviditeľnými“.
Je to ako stará mestská mapa, na ktorej sú nakreslené len hlavné cesty spred desaťročí. Pomocou tejto mapy síce nájdete cestu, no všetky novo vybudované štvrte, metro a zaujímavé uličky nevidíte.
Náš svet sa už dávno zmenil. Ženy, rovnako ako muži, sa presadzujú a vynikajú vo všetkých odvetviach. Naše spoločenské identity sú tiež oveľa bohatšie ako len „on“ alebo „ona“. Naša „mapa“ jazyka sa však aktualizuje príliš pomaly.
Dajme nášmu jazyku „aktualizáciu systému“
Čo by sme teda mali robiť? Predsa nemôžeme jazyk zahodiť a začať odznova, však?
Samozrejme, že nie. Nemusíme vyhodiť celé mesto, stačí aktualizovať tú starú mapu.
Tak ako sme začali navrhovať špeciálne nožnice a nástroje pre ľavákov, môžeme aj vedome „aktualizovať“ naše jazykové nástroje, aby boli presnejšie, inkluzívnejšie a dokázali odrážať skutočný svet.
1. Nechajme „neviditeľné“ stať sa viditeľným. Keď viete, že ide o ženu, smelo používajte slová ako „herečka“, „podnikateľka“ alebo „zakladateľka“. Nejde o to, aby sme robili niečo „špeciálne“, ale o potvrdenie a oslavu faktu: áno, aj ony sú prítomné v týchto dôležitých úlohách.
2. Používajme inkluzívnejšie výrazy. Keď si nie ste istí pohlavím, alebo chcete zahrnúť všetkých, môžete použiť rodovo neutrálnejšie výrazy. Napríklad použite „Všetci“ alebo „Dámy a páni“ namiesto „Páni“, alebo „hasiči“, „zdravotnícky personál“ na opis skupiny.
Nejde o „politickú korektnosť“, ide o „presnosť“. Je to ako aktualizovať systém telefónu z iOS 10 na iOS 17 – nie preto, aby ste boli v trende, ale aby bol lepšie použiteľný, výkonnejší a dokázal držať krok s dobou.
Zakaždým, keď zvolíme inkluzívnejšie slovo, pridávame nové detaily do našej „mapy“ myslenia, čím sa kedysi prehliadané kúty stávajú jasne viditeľnými.
Prekračujeme jazykové hranice, vidíme väčší svet
Keď obrátime pozornosť z nášho okolia na svet, táto „aktualizácia“ jazyka sa stáva ešte dôležitejšou.
Pri komunikácii s ľuďmi z rôznych kultúr nielenže prekladáme slová, ale aj prekračujeme hranice myslenia. Zistíte, že rôzne jazyky v sebe ukrývajú úplne odlišné „predvolené nastavenia“ a spôsoby nazerania na svet.
Na skutočné pochopenie druhého človeka nestačí doslovný preklad. Potrebujeme nástroj, ktorý skutočne rozumie kultúre a kontextu, ktorý nám pomôže prelomiť bariéry a nadviazať úprimné spojenia.
Práve v tom spočíva zmysel nástrojov ako Intent. Nie je to len chatovacia aplikácia; jej funkcia AI prekladu vám pomôže pochopiť jemné kultúrne rozdiely za jazykom a umožní vám viesť hlboké a vrelé rozhovory s ľuďmi z ktoréhokoľvek kúta sveta.
Napokon, či už ide o aktualizáciu nášho materinského jazyka, alebo o pochopenie iného jazyka za hranicami, usilujeme sa o to isté:
Používať širší pohľad, aby sme videli pravdivejší a úplnejší svet.
A to všetko sa môže začať zmenou jedného slova, ktoré vyslovíme.