Prečo je vaša angličtina dokonalá, no cudzinci pri nej len neveriacky krútia hlavou?
Zažili ste už niečo také?
Rozprávate sa s cudzincami a hoci ste vyslovili každé slovo správne a gramatika bola bezchybná, výraz ich tváre sa zmenil na zvláštny a atmosféra okamžite zamrzla.
Alebo ste poslali vetu cez prekladač, o ktorej ste si mysleli, že znie veľmi prirodzene, no odpoveďou bolo: „Sorry, what do you mean?”
Často si myslíme, že učiť sa cudzí jazyk znamená len memorovať slovíčka a učiť sa gramatiku – ako skladať stroj, kde stačí mať správne súčiastky a bude fungovať. Zabúdame však na najdôležitejšiu vec: komunikácia nie je skladanie stroja, ale varenie jedla.
Tajomstvo komunikácie nie je v „surovinách“, ale v „majstrovstve prípravy“
Predstavte si, že ste kuchár.
- Slovná zásoba sú všetky tie ingrediencie, ktoré máte po ruke: hovädzie mäso, zemiaky, paradajky.
- Gramatika sú základné kroky varenia: najprv olej, potom cibuľa, zázvor a cesnak.
Väčšina ľudí sa tu zastaví. Myslia si, že pokiaľ sú suroviny čerstvé (bohatá slovná zásoba) a postup správny (bezchybná gramatika), určite pripravia chutné jedlo.
No skutoční „majstri kuchári“ vedia, že o úspechu či neúspechu jedla často rozhodujú tie neviditeľné veci: správne "kuchárske umenie", dochucovanie a pochopenie vkusu stravníka.
To je v komunikácii „slušnosť“ alebo „primeranosť“. Nejde o to, či hovoríte „správne“, ale o to, či hovoríte „príjemne“ a „vhodne“.
Uveďme najjednoduchší príklad.
Kamarát, ktorý sa práve začal učiť anglicky, stretol staršieho zahraničného klienta a srdečne ho pozdravil: „How are you?“
Z hľadiska gramatiky a slovnej zásoby je táto veta 100% správna. Ale je to, ako keby ste vznešenému hosťovi priamo naservírovali tanier s obyčajným uhorkovým šalátom. Hoci to nie je chyba, pôsobí to nedostatočne formálne, dokonca trochu ležérne. V takejto situácii znie dôstojnejšie „How do you do?“ – to je ako starostlivo pripravené predjedlo, ktoré okamžite pozdvihne úroveň celej hostiny.
Hovoriť „správne“ je technika; hovoriť „primerane“ je umenie.
Pozor! Nemeňte svoje „majstrovské jedlo“ na „kulinársky horor“
Medzikultúrna komunikácia je ako varenie pre hosťa z ďalekej krajiny. Musíte poznať jeho vkus a kultúrne tabu, inak sa vaše „delikatesy z hôr a morí“ môžu v jeho očiach stať „kulinárskym hororom“.
Počul som jeden skutočný príbeh:
Čínska delegácia navštívila Japonsko a pri odchode domov japonská strana darovala vedúcej delegácie, žene, nádhernú porcelánovú figúrku „tanuki“ (psíka mývalovitého).
Japonská strana si myslela, že tanuki v japonskej kultúre symbolizuje šťastie, hojnosť a prosperujúci obchod, a je to vynikajúce požehnanie.
Čínska vedúca delegácie však vyzerala prekvapene. Pretože v ich kultúrnom kontexte sa „líška“ alebo „tanuki“ (v širšom zmysle 狸) často spája s negatívnymi výrazmi ako „prefíkaný“ alebo „líščia démonka“. Dobre mienené požehnanie sa kvôli kultúrnym „chuťovým“ rozdielom takmer zmenilo na urážku.
To je ako keby ste svojmu kantonskému priateľovi, ktorý neje pikantné, s nadšením naservírovali extrémne pálivé Maoxuewang. Vy si myslíte, že je to špičková delikatesa, no on by od pálivosti možno ani nemohol hovoriť.
Mnohokrát nepramení prekážka v komunikácii z jazykovej bariéry, ale z kultúrnych rozdielov. Často nevedomky používame náš vlastný „receptár“ (kultúrne zvyklosti) na varenie pre iných, pričom zabudneme opýtať sa: „Akú chuť máte radi?“
Ako sa stať „majstrom“ v komunikácii?
Ako teda môžeme zvládnuť „umenie“ komunikácie, aby bola každá konverzácia dokonalá?
-
Nebuďte len „pomocník v kuchyni“, buďte „degustátor“. Nezameriavajte sa len na vyjadrenie vlastných názorov, ale naučte sa pozorovať reakcie druhej strany. Ich mikroexpresia alebo pauza môžu byť hodnotením vášho „jedla“. Viac počúvajte, viac pozorujte, viac vnímajte a pomaly rozvíjajte svoje komunikačné „chuťové poháriky“.
-
Poznajte svojich „stravníkov“. S kým hovoríte? Je to blízky priateľ, alebo vážny obchodný partner? Je to mladý človek, alebo starší? Deje sa rozhovor na uvoľnenej párty, alebo na formálnom stretnutí? Rovnako ako kuchár prispôsobuje menu rôznym hosťom, aj my by sme mali prispôsobiť náš spôsob komunikácie rôznym ľuďom a situáciám.
-
Majte „AI pomocného kuchára“. V dnešnej globalizovanej dobe nemôžeme ovládať každý „kultúrny receptár“ na svete. Našťastie, technológia nám môže pomôcť.
Predstavte si, aký by bol skvelý nástroj, ktorý by vám nielen preložil „ingrediencie“ (slová), ale aj povedal, akú „chuť“ (význam) má toto „jedlo“ (táto veta) v kultúre druhej strany a akým „tónom“ (spôsobom) by ste to mali povedať?
Presne to robí Intent. Nie je to len prekladateľský nástroj, ale skôr komunikačný asistent, ktorý rozumie kultúram. Jeho vstavaná AI dokáže pochopiť hlboký význam a kultúrne pozadie rozhovoru, pomôže vám vyhnúť sa nedorozumeniam spôsobeným „kultúrnym šokom“, a zabezpečí, aby každá veta, ktorú vypustíte, bola pre druhú stranu príjemná a rešpektujúca.
Keď potrebujete komunikovať s ľuďmi z celého sveta, prečo si neurobiť z Intentu svojho „AI pomocného kuchára“ a premeniť každú komunikáciu na príjemnú „kulinársku cestu“.
Nakoniec, konečným cieľom jazyka nie je ukázať, koľko slovíčok poznáte, ale nadviazať spojenie s iným srdcom.
Skutočný majster komunikácie nie je „bifľoš“ s výnimočnou pamäťou, ale „empatický muž“, ktorý rozumie ľudským srdciam.
Nech všetci vyrastieme z „učňa“, ktorý vie len memorovať recepty, na „majstra komunikácie“, ktorý dokáže jazykom pripraviť teplo a dôveru.